Načo je nám silný štát

Autor: Marek Maďarič | 9.11.2011 o 9:44 | (upravené 9.11.2011 o 10:06) Karma článku: 11,85 | Prečítané:  9448x

Trh funguje efektívne iba vtedy, ak stojí na základoch silného štátu. Kto by si myslel, že to tvrdia len socialisti, mýli sa. Aj klasickí neoliberáli vyžadujú silný štát, napríklad pri jeho zasahovaní proti porušovaniu konkurencie na trhu. Ich slovenskí učni na to často zabúdajú. To, že trh nedokáže len svojimi mechanizmami zabezpečiť svoje vlastné účinné fungovanie nie je prevratné konštatovanie. Napriek tomu nezaškodí práve v predvolebnom čase a pri ponuke mnohých akože reálnych riešení, urobiť výpočet oblastí, kde je štát nezastupiteľný. Pri ich formulovaní som vychádzal aj z názorov takých kritikov korporatívneho libertarianizmu ako sú Herman E. Daly, John Cobb Jr. a David C. Korten.

 

1. Spravodlivá súťaž. Takýmto stavom by sme mohli nazvať  podnikanie, v ktorom majú všetci zúčastnení rovnaké podmienky. V praxi sa však silní stávajú ešte silnejšími, zákazky získavajú ľahšie, majú viac možností na odstavenie konkurencie. Výsledkom je tendencia k monopolizácií a presadzovanie ekonomickej nadvlády aj vo sfére  ovplyvňovania exekutívy, súdov i zákonodarstva. Bez pevnej ruky štátu sa takéto tendencie stávajú neudržateľnými a trh nie je slobodný, ale v rukách monopolov a mafií.

2. Kapitál a etika. U nás už samotné takéto slovné spojenie znie ako anachronizmus. Iste, aj vo vyspelých ekonomikách je motorom ziskuchtivosť jednotlivca a mnohokrát sú odmeňovaní nepoctiví. Ale rámec, ktorý im tam vytvoril štát legislatívou, represívnym aparátom a motiváciami na podnikanie v záujme verejnosti, znamená účinné obmedzenie možnosti dosiahnuť konkurenčnú výhodu akýmikoľvek prostriedkami. Dokonca sú štáty, kde väčšina ľudí už aj špekulatívne podnikanie pokladá za nedôstojné.

3. Ceny produktov bez zvýhodnených nákladov. Snaha výrobcov znižovať ceny vedie bez kontroly štátu často k prenášaniu nákladov na iné subjekty, teritóriá či odvetvia. Trh sám o sebe nemá mechanizmy, ktoré by zabezpečovali, aby výrobcovia dodržiavali bezpečnostné normy, aby nakladali s odpadmi bez ohrozovania okolia, aby platili zamestnancom spravodlivú mzdu. Nadnárodné spoločnosti často aj s politickým vplyvom, získavajú aj neoprávnené výhody na úkor spoločnosti.

4. Trh nekoná automaticky v záujme verejnosti. Významné investície a služby, ako sú investície do vedeckého výskumu, bezpečnosti, súdnictva, školstva, dopravnej infraštruktúry, obrany zostávajú v rozhodujúcej miere „na krku" štátu. Pri verejných službách sú aj najzanietenejší trhoví fundamentalisti nútení uznať nezastupiteľnú úlohu štátu.

5. Sociálny rozmer trhu. Samotný trh neobsahuje v sebe sociálny rozmer. V trhovom systéme je tendencia, aby vlastníci kapitálu zvyšovali svoje príjmy a tí, ktorí svoju prácu predávajú, stagnujú či upadajú. Výsledkom sú neúmerné rozdiely a sociálne napätie. Štát je zodpovedný za sociálnu únosnosť trhových mechanizmov a má sa snažiť o nepretržité obnovovanie spravodlivosti resp. o priblíženie sa stavu, kde bohatnú poctiví podnikatelia popri dobre zabezpečených zamestnancoch.

6. Ekologická udržateľnosť. Trh sám v sebe neobsahuje obmedzenia, ktoré zabraňujú vykorisťovaniu prírody. Bez silnej ruky štátu a úsilia medzinárodného spoločenstva v záujme životného prostredia, trh bez dozoru a regulácie speje k ekologickej katastrofe.

7. Cesta z dlhovej a hospodárskej krízy. Určite je to jeden z najvážnejších problémov a politické strany vo volebnej kampani už ponúkajú riešenia. Na niektorých existuje širšia zhoda. Napríklad na prísnych pravidlách pre finančnú disciplínu štátu a regulácii finančného sektora, najmä investičného finančníctva. No viac je toho na čom sa s pravicou nezhodneme. Nezhodneme sa na potrebe veľkých verejných investícií zo strany štátu, ktoré by stimulovali rast a zamestnanosť. Nezhodneme sa na tom, že prostriedky na takéto investície by mal štát získavať aj vyšším daňovým prispievaním bohatých fyzických a právnických osôb. Nezhodneme sa ani na tom, že štát nemôže byť škrtený až do úrovne straty základnej funkčnosti a poskytovania vyššie spomenutých verejných služieb. Pretože slabý štát, ako tvrdí britský politológ Tony Judt, je jedným z dôvodov krikľavého rozdielu  medzi osobným bohatstvom a zanedbanosťou verejného sektoru. A je tiež dôvodom toho, voči čomu dnes protestujú milióny ľudí, že kritériom dobra a zla prestal byť spoločný záujem, solidarita a súdržnosť spoločnosti, ale stal sa ním len sebecký materiálny prospech jednotlivca na úkor všetkých ostatných. Aj preto potrebujeme silný štát a nie jeho súčasnú demontáž.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Jar predsedu Fica. Objavil protislovenskú prostitúciu (Schutzov týždeň)

Putinovi hrajú všetky karty. Trump, Fillon a teraz dohoda OPEC o zmrazenej ťažbe. Ešteže toho Kariakina zrušil Carlsen.

EKONOMIKA

Švédsko chce ako prvá krajina zrušiť hotovosť. Čo to prinesie?

Digitálna mena prináša podľa ekonómov niekoľko výhod.


Už ste čítali?