Asasinské dýky a naše slová

Autor: Marek Maďarič | 15.8.2016 o 6:26 | Karma článku: 5,20 | Prečítané:  1060x

Možno to bolo aj takto, v roku 1175. Moše ben Maimon, známy aj ako Maimonides, ošetril rany na tele sultána Saladina. Neboli hlboké.

Ešte je to len rok, čo sa Saladin vyhlásil za sultána a už mu musela zachrániť život jeho krúžková košeľa, ktorú si ani na noc nezobliekal. A s tým  úkladný nizárijský vrah nepočítal. Jeho odťatú hlavu zajtra vystavia na námestí. Aby všetci videli, ako dopadne každý zo sekty, ktorá už sto rokov sužuje Egypt a Sýriu.

Lenže to nestačí. Ľudia sa trasú hrôzou, že hocikedy, za bieleho dňa, môže cvičený vrah zaútočiť dýkou. Aj v paláci panovalo napätie a Moše sa priam roztriasol, keď zaznela tá desivá sultánova výzva: Najmúdrejší zo Židov, chcem od teba radu. Ako sa mám zbaviť tej bandy vrahov, ktorí terorizujú moju ríšu?

Moše si nemohol nespomenúť na právnika Khabushaniho, ktorý bol tiež Saladinovým radcom a poradil mu, ó naivný, že existuje zákon faqih umožňujúci vládcovi usmrtiť osoby podozrivé zo zrady. A Saladin neváhal. Dal pozabíjať každého, koho považoval za nepriateľa. Nakoniec dal otráviť aj samotného Khabushaniho.

Mám dať vyhubiť ich rodiny aj s deťmi?! Sultán zvýšil hlas na svojho lekára, ktorý sa v duchu modlil k jedinému bohu. Čo mu mal na to povedať, on, ktorý hlásal, že je lepšie prepustiť tisíc vinných ako odsúdiť na smrť jedného nevinného?

Keď sa už zdalo, že sultán stratí trpezlivosť,  boh vnukol Mošemu myšlienku: Najjasnejší, je účinnejší spôsob ako zabíjanie ľudí. Najsilnejšia zbraň je slovo. Sultán prižmúril oči ako šelma. Slovo?! Mám sa prihovárať tým psom, ktorých od malička vychovávajú na zabíjanie?!  

Nie, najjasnejší. To slovo musíme povedať ľuďom. A takto znela Mošeho rada: Musíš im slovami zobrať to, čo na nich ľudia obdivujú.  Zober im povesť hrdinov. Urob z mučeníkov sprostých hriešnikov, ktorí urážajú boha. Urob z nich zbabelcov, ktorí sa musia opiť, aby vzali do ruky nôž. Takto sa o nich musí hovoriť na všetkých bazároch a vo všetkých hammamoch.

Bola to nečakaná rada. Moše vedel, že Saladín, ktorý kedysi holdoval vínu a ženám, sa stal hlboko zbožným. Azda práve preto sa Saladinovi zapáčila a Moše si ňou neublížil.  

Možno to bolo aj takto. Každopádne, medzi ľuďmi sa začalo hovoriť, že nizárijskí sú bezbožní blázni. A z klebiet bola čoskoro legenda, že samovražední bojovníci, ktorí od roku 1090 snívali o svojom štáte a novom isláme, sú v tajomných záhradách opíjaní vínom, ópiom a hašišom. A ľudia ich začali nazývať Hašašínmi. V Európe sa neskôr udomácnilo slovo Asasíni. Vo francúzštine to dodnes znamená vrah.

Ale Asasínom takéto ohováranie tiež neublížilo. Ďalej páchali atentáty na príkazy svojich imámov. Až do nájazdu Mongolov. Džingischánov vnuk Möngke len počas jedného dňa pobil osmdesiat tisíc nizárijských mužov, žien a detí. A tak, v polovici 13. storočia, hnutie Hašašínov zaniklo.  

Ani benátsky kupec Marco Polo sa už s nimi nestretol. No tvrdil, že navštívil ich nádherné záhrady, kde starec z hory, ako križiaci nazývali krutého imáma Rašída, nechával mladíkov uživať drogy a rozkoše so ženami a sľúbil im, že ak budú zabíjať, takýto raj ich čaká po smrti.  

Tejto rozprávke neveril ani prefíkaný benátsky dóža, keď si nechal od Marca Pola vyrozprávať medzi štyrmi očami zážitky z jeho ciest. Zaujal ho však systém politického vraždenia týchto Asasínov. Takýmto spôsobom môže menší štát ochromiť a možno aj poraziť oveľa väčšiu ríšu, uvažoval dóža. Treba poznamenať, že hoci Benátky bohatstvom už prevyšovali upadajúcu Byzanciu, stále to bol ich veľký súper.  

Drahý Marco, prehovoril dóža, ak zverejníš históriu o bojovníkoch, ktorí v malom počte, len pomocou hrôzy dokázali ovládnuť toľko miest, mohol by si to niekto vziať za príklad a ohrozovať aj nás.

Vysokovážený dóža, oponoval mu Marco Polo, cesta samovražedných atentátov u nás nie je možná,  pretože naši ľudia milujú život a hlavne obchod. Radšej by sa stokrát vykúpili, akoby sa mali obetovať, hoci aj pre slávu božiu.

Dóža prikývol a ešte doložil:  Ale aj tak, nevynechaj tú rozprávku o nadrogovaných bláznoch. Pre istotu. Niežeby som sa musulmanov bál. Veď keby k nám nedajbože chceli prísť, nepustíme ich. Marco sa lišiacky usmial. Budeme s nimi len obchodovať.

Možno to bolo aj takto. Možno inak. Ale tí musulmani predsa len prišli. Dokonca sme ich pozvali. Nuž, aj na dóžu a Marca Pola platila jedna z múdrostí Moše ben Maimona, že sa nedá byť človekom a nemýliť sa.

A čo my, potomkovia Benátčanov, pre ktorých bol obchod na prvom mieste? Mýlime sa tiež, keď terorizmus v Európe nazývame činmi psychicky chorých a nadrogovaných jedincov? Alebo nám práve takéto pomenovanie teroru pomôže? Slová sú naozaj silnou zbraňou, silnejšou ako dýky. Ale len vtedy, keď im ľudia veria.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Jar predsedu Fica. Objavil protislovenskú prostitúciu (Schutzov týždeň)

Putinovi hrajú všetky karty. Trump, Fillon a teraz dohoda OPEC o zmrazenej ťažbe. Ešteže toho Kariakina zrušil Carlsen.

EKONOMIKA

Švédsko chce ako prvá krajina zrušiť hotovosť. Čo to prinesie?

Digitálna mena prináša podľa ekonómov niekoľko výhod.


Už ste čítali?