Vhodnejšie by bolo začať príslovím: jeden o voze, druhý o koze. Odpoveď pani poslankyne sa totiž dotýka prevažne postupu Slovenskej pošty, ktorá odmietla distribuovať periodickú tlač Kali špeciál. Ja som však svoj blog písal predovšetkým z dôvodu, že poslanci SaS a OĽaNO obvinili Ministerstvo kultúry zo spiknutia, obštrukcií a cenzúry. A argumentoval som vecne. Po prvé, že ministerstvo bez obštrukcií zmienenú periodickú tlač zaevidovalo, pričom si mohlo dávať na čas a po druhé, že skonštatovalo pochybenia v tejto tlači, ktoré ani OĽaNO ako vydavateľ nepopiera. Nič viac k tomuto plátku Ministerstvo kultúry nepodniklo. Preto sa ma, aj za mojich kolegov na ministerstve, dotkli vážne obvinenia z cenzúry.
Druhá línia môjho blogu hovorí o nebezpečných precedensoch, ktorých sa v politickom zápase dopúšťa OĽaNO a SaS a z ktorých som si dovolil vyvodiť, že dláždia cestu ešte horším ako sú oni. A tu pani poslankyňa Remišová vo svojej odpovedi zavádza, pretože sa snaží vykresliť môj názor spôsobom, akoby som tvrdil, že extrémizmus na Slovensku podporuje chýbajúci dátum na vydaní nejakého časopisu. To je samozrejme hlúposť.
Ja som napísal a som o tom presvedčený, že nebezpečným precedensom, ktorý môžu využiť aj extrémisti je to, ak porušenie bankového tajomstva obhajujeme ako vlastenecký čin, keď sa ho dopustil asistent opozičného poslanca na členovi vlády. A takisto, keď obviníme štátny úrad, Ministerstvo kultúry, z cenzúry, hoci len konštatuje reálne chyby vo vydaní časopisu, namiesto toho, aby sme vlastnú chybu uznali. A keby dotknutý vydavateľ OĽaNO zostal len pri výhovorkách, že ide o drobnosti, to by som ešte pochopil. Ale obrátiť vlastnú chybu proti ministerstvu spôsobom, že ministerstvo obštruuje a cenzuruje, to je naozaj silná káva.
Toto účelové prevracanie zákona a relativizovanie porušovania zákona, dokonca schvaľovanie trestného činu slovami, že ide o vlastenecký čin, to naozaj dláždi cestu komukoľvek, kto si z daného odvodí, že je dovolené všetko, ak si to obháji spôsobom, že on je dobro a bojuje proti zlu.